Ako som do školy po prvýkrát šla a ako ten posledný

Autor: Daniela Škulová | 13.5.2012 o 18:45 | (upravené 13.5.2012 o 21:40) Karma článku: 10,94 | Prečítané:  834x

"Škulová Daniela- štátnu skúšku zložila a prospela s vyznamenaním.", zaznelo z úst predsedu štátnicovej komisie v stredu okolo druhej hodiny popoludní. Radosť, mierny pocit hrdosti na seba samú a svoju prácu, úľava, neistota, strach z budúcnosti. Všetky tieto pocity sa vo mne miesili, kým mi moji (už bývalí) učitelia potriasali rukou a gratulovali. Zakrátko však boli vytesnené telefonátmi, sms-kami, ďalšími gratuláciami od kamarátov, našej tety krčmárky, miernym opojením spoločensky prípustnými drogami, neskôr mierne väčším, hudbou, veselosťou, potýčkou s policajtami a prosbou časníkov, aby sme už šli domov. Že aj oni by chceli, keďže sa už rozvidnieva. To, že sa uzavrela ďalšia etapa, opäť prešiel niekoľko ročný cyklus a môj status študenta patrí minulosti som si uvedomila až o dva dni neskôr. Trochu neveriacky a trochu viac smutne som stála na chodbe našej fakulty a v ruke držala čerstvo opečiatkované Potvrdenie o ukončení štúdia. A vtedy som si spomenula...

Ako som prišla prvýkrát sama do tohto mesta, stratila som sa na Autobusovej stanici a nevedela nájsť správnu zastávku MHD. Ako som sa ubytovala na internáte a neverila som, že mám bývať s cudzím dievčaťom v izbe vo veľkosti našej kúpeľne. Ako som spoznala svojich spolužiakov v malej drevenej krčmičke vedľa fakulty a pila po prvýkrát Urpiner a dúfala, že ho naozaj nečapujú všade. A ako mi postupne začal chutiť. Ako som sa bála seminárov s naším vedúcim katedry a ako som si myslela, že na tejto škole nemám čo robiť. A aká som bola šťastná, keď som dostala zo svojej prvej seminárky A. Ako som sa po prvýkrát zamilovala a naučila sa oklamať vrátničky a prespávať na cudzom internáte. Ako som ochutnala čučo a dúfala, že to je naposledy. A ako som sa prekonala a chutnala ho naďalej. Ako som prvý raz ochutnala vifon a dúfala, že to je naposledy. A ako som sa prekonala, nedala sa zlákať jeho cenou a už som ho v živote neochutnala. Ako som sa radšej naučila variť a zohnala si prácu. Ako som chodila do školy s radosťou, z povinnosti alebo do nej nechodila. Ako som šla na všetky tie skúšky s pocitom, že ich neurobím. A ako som ich nakoniec spravila, aj latinčinu. Ako som bola po prvýkrát na grindcore koncerte a ako to bolo zároveň aj naposledy. Ako som šla na jazzový koncert a ako som na ne začala chodiť pravidelne. Ako som šla večer von a ráno som si povedala, že už viac nepôjdem. A ako som šla znova. Ako mi uverejnili prvú recenziu a aká som tým bola prekvapená. Ako som písala bakalárku a diplomovku a ako ma to bavilo a zisťovala som, že predsa len som sa niečo naučila a niečo mi ide. Ako som bola v Budapešti, Krakove, Paríži a Berlíne. A ako som sa všade stratila. Ako som spoznala Liptov a Oravu. Ako sme s kamarátmi otvárali krčmy, kandidovali za prezidenta a uchádzali sa o miesto upratovačky na internáte. Žeby sme tu aspoň zostali. Ako sme sa so spolužiakmi ponárali do dejín, učili sa spoločne na skúšky a vytvárali nové a nové konšpiratívne teórie o historických udalostiach. Ako som spoznala množstvo skvelých ľudí a každý z nich mi ukázal niečo iné- Radiohead, Muramakiho, Steinbecka, edíciu Ovocný sad, ako šúľať cigarety, nakupovať v antikvariáte, neplakať nad sebou a vnímať svoju hodnotu. Ako som sa pri písaní diplomovky naučila číslovať strany. A ako som do AIS-u zabudla vložiť kľúčové slová a nik mi na to zatiaľ neprišiel. Ako som si pred štátnicami myslela, že budem od nervozity zvracať. Ako sa moja obhajoba i odpoveď niesli v duchu rozhovoru o príčinách a dôsledkoch politických rozhodnutí a ich presahu do súčastnosti. Ako sa mi už miliónty raz a definitívne potvrdilo, že nie je dôležité len memorovanie, ale hlavne chápanie a prepájanie. A ako zo mňa tých päť rokov urobilo empatickejšieho, rozhľadenejšieho a ešte viac zvedavého človeka. Na všetko. Najmä na to, čo bude ďalej.

A tak tu stojím, obzerám si toto miesto prvýkrát ako neštudent a som vďačná. Za všetko toto a ešte oveľa viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?