reklama

O tom, ako sa veci strácajú a nachádzajú

Cez víkend som bola na koncerte. Na dobrom koncerte. Keď neskoro večer (alebo skoro ráno) nastal čas odchodu, zistila som, že mi chýba šál. Veľmi pekný, bodkovaný. Keďže som sa ho nemienila len tak vzdať, trikrát som obehla celý klub, dvakrát som vrazila do toho istého muzikanta a jedenkrát som zahrešila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zrejme som pôsobila tak zúfalým dojmom, že sa jeden mladík v snahe pomôcť mi rozhodol ten klub obehnúť ešte raz. Šál však nenašiel. Aby ma rozveselil povedal, že stratiť šál nie je síce veselé, ale omnoho horšie je stratiť zmysel života. A aj ten sa ešte dá prezvoniť. Šál bol stratený a myslieť na zmysel života sa po druhej hodine rannej neodporúča. Vraj sa to nezlučuje so zdravým životným štýlom. Nuž, neodporúča neznamená zakazuje (niežeby ma to odracovalo). Vtedy som si uvedomila, koľko iných vecí sa za posledných pár mesiacov z môjho života stratilo, koľko málo z nich sa vrátilo a ešte menej nových pribudlo. Ako sa Zem stále točí dookola a spolu s ňou aj ja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred troma mesiacmi som si bola vziať zdravotnú kartu od svojho detského lekára. Sídli stále v tej istej ambulancii, aj sedačky v čakárni sú stále tie isté, akurát vymenil oranžový písací stroj za počítač. Zaželal mi veľa šťastia a povedal, nech sa o pár rokov vrátim aj so svojimi deťmi. Moje deti! Ironicky som sa v duchu uškrnula akože to bude trvať veľmi veľa pár rokov, kým nejaké budem mať. A potom som sa potkýňala a padala a vstávala a znova potkýňala a padala až pokiaľ som nevyčerpala všetky svoje plány a nápady ako naložiť so svojou budúcnosťou. Pred mesiacom mi život vrátil ten ironický úškrn a obdaroval ma nie jedným, ale hneď jedenástimi deťmi. Začala som pracovať v škôlke (vlastne skôr vypomáhať). V tej istej, do ktorej som chodila aj ja. Asi tak v minulom tisícročí. Aj tam je to stále rovnaké, tie isté postieľky, pyžamká, skrinky, stoličky v jedálni a dokonca aj niektoré veľmi odolné hračky a pár učiteliek. Preto v súčasnosti tvoria zmysel mojich dní (života asi ťažko) títo malí drobci, ktorých treba naučiť ako sa obliekať a vyzliekať, ako jesť, ako chodiť na záchod, ako si umývať rúčky, ako sa správať k ostatným deťom, ako sa s nimi hrať a nebiť, ako to, že všetky hračky nepatria len im, ako sa o ne deliť. Pomedzi to sem-tam dáke maľovanie s vodovkami, nalepovanie, strihanie, modelovanie, spievanie pesničiek alebo hranie hier (Zlatá brána ešte stále frčí!). A sú užasní, tí drobci. Majú plno energie, vedia byť pekne tvrdohlaví, sú neskutočne zvedaví (niektorí už objavili čaro slovíčka prečo) a sú rovnako anjelici ako nezbedníci. A vedia sa nádherne hrať (keď si pri tom neberú hračky, nevykonávajú na nich záťažové testy a nevydávajú pri tom bojový pokrik), v ich malých hlávkach sa ešte stále odohrávajú veľké príbehy o listoch, gaštanoch či jedálenských vozíkoch a ich čarovnej moci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ich najväčšia moc však spočíva v tom, že človeku ukážu to, čo má v živote zmysel. Simonka chodí do škôlky naozaj krásne oblečená. Viackrát sa však stalo, že si tie pekné sukničky alebo šatočky vyzliekla a zostala len v pančuškách. V tých sa predsa behá najlepšie. Jurko zase minimálne desaťkrát za deň príde a spýta sa, kde je jeho mama a či poňho dnes príde. Vždy mu odpoviem, že samozrejme príde, veď by ho tu nenechala a predsa prišla aj včera. Lenže včera nie je dnes. To, čo nám je jasné, keď máme dva, sa potom v dvadsiatke snažíme nájsť.

P.S.: Ten šál som nakoniec našla, bol v rukáve kabáta (takéto sa veci sa mi od istého času stávajú). A nemá niekto náhodou číslo na ten zmysel života? Len tak, pre istotu.

Daniela Škulová

Daniela Škulová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na ceste... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu