Ako som do školy po prvýkrát šla a ako ten posledný

Autor: Daniela Škulová | 13.5.2012 o 18:45 | (upravené 13.5.2012 o 21:40) Karma článku: 10,94 | Prečítané:  846x

"Škulová Daniela- štátnu skúšku zložila a prospela s vyznamenaním.", zaznelo z úst predsedu štátnicovej komisie v stredu okolo druhej hodiny popoludní. Radosť, mierny pocit hrdosti na seba samú a svoju prácu, úľava, neistota, strach z budúcnosti. Všetky tieto pocity sa vo mne miesili, kým mi moji (už bývalí) učitelia potriasali rukou a gratulovali. Zakrátko však boli vytesnené telefonátmi, sms-kami, ďalšími gratuláciami od kamarátov, našej tety krčmárky, miernym opojením spoločensky prípustnými drogami, neskôr mierne väčším, hudbou, veselosťou, potýčkou s policajtami a prosbou časníkov, aby sme už šli domov. Že aj oni by chceli, keďže sa už rozvidnieva. To, že sa uzavrela ďalšia etapa, opäť prešiel niekoľko ročný cyklus a môj status študenta patrí minulosti som si uvedomila až o dva dni neskôr. Trochu neveriacky a trochu viac smutne som stála na chodbe našej fakulty a v ruke držala čerstvo opečiatkované Potvrdenie o ukončení štúdia. A vtedy som si spomenula...

Ako som prišla prvýkrát sama do tohto mesta, stratila som sa na Autobusovej stanici a nevedela nájsť správnu zastávku MHD. Ako som sa ubytovala na internáte a neverila som, že mám bývať s cudzím dievčaťom v izbe vo veľkosti našej kúpeľne. Ako som spoznala svojich spolužiakov v malej drevenej krčmičke vedľa fakulty a pila po prvýkrát Urpiner a dúfala, že ho naozaj nečapujú všade. A ako mi postupne začal chutiť. Ako som sa bála seminárov s naším vedúcim katedry a ako som si myslela, že na tejto škole nemám čo robiť. A aká som bola šťastná, keď som dostala zo svojej prvej seminárky A. Ako som sa po prvýkrát zamilovala a naučila sa oklamať vrátničky a prespávať na cudzom internáte. Ako som ochutnala čučo a dúfala, že to je naposledy. A ako som sa prekonala a chutnala ho naďalej. Ako som prvý raz ochutnala vifon a dúfala, že to je naposledy. A ako som sa prekonala, nedala sa zlákať jeho cenou a už som ho v živote neochutnala. Ako som sa radšej naučila variť a zohnala si prácu. Ako som chodila do školy s radosťou, z povinnosti alebo do nej nechodila. Ako som šla na všetky tie skúšky s pocitom, že ich neurobím. A ako som ich nakoniec spravila, aj latinčinu. Ako som bola po prvýkrát na grindcore koncerte a ako to bolo zároveň aj naposledy. Ako som šla na jazzový koncert a ako som na ne začala chodiť pravidelne. Ako som šla večer von a ráno som si povedala, že už viac nepôjdem. A ako som šla znova. Ako mi uverejnili prvú recenziu a aká som tým bola prekvapená. Ako som písala bakalárku a diplomovku a ako ma to bavilo a zisťovala som, že predsa len som sa niečo naučila a niečo mi ide. Ako som bola v Budapešti, Krakove, Paríži a Berlíne. A ako som sa všade stratila. Ako som spoznala Liptov a Oravu. Ako sme s kamarátmi otvárali krčmy, kandidovali za prezidenta a uchádzali sa o miesto upratovačky na internáte. Žeby sme tu aspoň zostali. Ako sme sa so spolužiakmi ponárali do dejín, učili sa spoločne na skúšky a vytvárali nové a nové konšpiratívne teórie o historických udalostiach. Ako som spoznala množstvo skvelých ľudí a každý z nich mi ukázal niečo iné- Radiohead, Muramakiho, Steinbecka, edíciu Ovocný sad, ako šúľať cigarety, nakupovať v antikvariáte, neplakať nad sebou a vnímať svoju hodnotu. Ako som sa pri písaní diplomovky naučila číslovať strany. A ako som do AIS-u zabudla vložiť kľúčové slová a nik mi na to zatiaľ neprišiel. Ako som si pred štátnicami myslela, že budem od nervozity zvracať. Ako sa moja obhajoba i odpoveď niesli v duchu rozhovoru o príčinách a dôsledkoch politických rozhodnutí a ich presahu do súčastnosti. Ako sa mi už miliónty raz a definitívne potvrdilo, že nie je dôležité len memorovanie, ale hlavne chápanie a prepájanie. A ako zo mňa tých päť rokov urobilo empatickejšieho, rozhľadenejšieho a ešte viac zvedavého človeka. Na všetko. Najmä na to, čo bude ďalej.

A tak tu stojím, obzerám si toto miesto prvýkrát ako neštudent a som vďačná. Za všetko toto a ešte oveľa viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale nebolo to zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

KOMENTÁRE

Menej rande, alkoholu aj sexu. Súčasná doba predlžuje dospievanie

Vek 25 rokov je akoby 18 z minulosti.


Už ste čítali?