Ako išlo vajce na vandrovku

Autor: Daniela Škulová | 17.2.2013 o 18:19 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  270x

Bolo raz jedno vajce, ktorému sa už zunovalo sedieť doma za pecou a tak sa rozhodlo odísť do sveta. Do batôžka si zbalilo veci potrebné i nepotrebné (tých druhých bolo samozrejme viac) a hor sa spoznávať svet. Tvrdohlavo, odmietajúc pripustiť si krehkosť svojej škrupiny, sa vybralo do krajiny, ktorej jazyk sa síce voľakedy dávno pokúšalo učiť, avšak v súčasnosti z neho ovláda len bonjour, merci a fromage (čo sa tiež ukázalo ako nie celkom zbytočné). Však dohovoriť sa po anglicky už dnes nie je až taký problém. Trt makový!

Vajce v snahe prestavať svoj život od základov a spoznať nepoznané dovandrovalo do miniatúrnej dedinky v krajine zvanej Francúzsko. „A hľa! Ako je tu pekne," pomyslelo si: „tu si budem v mieri nažívať, pojašenosti vystrájať nebudem." Prvý týždeň trávilo obdivovaním utešených malých domčekov obrastených brečtanom. Druhý týždeň mu imponovali upravené parky so štíhlymi stromami a skupinkami postarších džentlmenov s fúzikmi a baretmi hrajúce petang. Tretí týždeň sa zase nevedelo nabažiť jedla, foie gras zhltlo ako nič (aj napriek svojmu sklonu k vegetariánstvu) a sláviek, kreviet, ustríc aspoň za pol Stredozemného mora, syry také i onaké, niektoré už takmer chodili. Štvrtý týždeň mu začala liezť na nervy tá nekonečná rovina. Piaty týždeň pocit osamelosti kulminoval, vajce šlo samé do krčmy a vypilo tri malé pivá. Potom sa mu dobre spalo. Šiesty týždeň sa prvýkrát stretlo s francúzskou byrokraciou a bolo prekvapené, že vlastne žiadnu nenašlo. Bez akejkoľvek pečiatky, úradného tlačiva typu X0Z a troch notársky overených osvedčení a presvedčení prešlo troma úradnými inštitúciami, kde sa mu každý predstavil krstným menom a na konci ho zapísali do jazykového kurzu, ktorý bol navyše gratuit- zadarmo! Keď sa k tomu ešte pridala aj knižnica a jedna cesta autobusom (no predstavte si, že akurát jeho lístok sa nie a nie označiť, ale šofér, teda vlastne šoférka, ho len tak s úsmevom poslala sadnúť si, že veď nič sa nedeje) naše vajce, ako každé správne vajce slovenského pôvodu, krochkalo blahom. Siedmy až dvanásty týždeň sa vajce snažilo zžiť s prostredím (už mu liezlo na nervy ako mu neskutočne chýba aj dohováranie mamky kvočky, aby si upratalo svoju izbu). To, že sa tak už stalo si uvedomilo, keď kura s ryžou zajedlo bagetou a zapilo burgunským. Avšak teraz už vajce cíti, že má dosť. Všetka tá kultivovanosť, vynikajúce jedlo, nádherné prostredie je síce duchu, telu aj oku lahodiace, ale smrad rodného kurína to nenahradí.

A tak si vajce kúpilo kalendár a škrtá ostošesť. Už len 40 dní a dovandruje späť na rodnú hrudu. Namiesto kohúta na víne si dá bryndzové halušky od mamky kvočky a zapije ich tou najlepšou gabčíkovskou vodou miesto Evianu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Slovenka hľadá startupy v Keni či Vietname

Naša predstava o treťom svete je mylná.


Už ste čítali?