Ako išlo vajce na vandrovku

Autor: Daniela Škulová | 17.2.2013 o 18:19 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  274x

Bolo raz jedno vajce, ktorému sa už zunovalo sedieť doma za pecou a tak sa rozhodlo odísť do sveta. Do batôžka si zbalilo veci potrebné i nepotrebné (tých druhých bolo samozrejme viac) a hor sa spoznávať svet. Tvrdohlavo, odmietajúc pripustiť si krehkosť svojej škrupiny, sa vybralo do krajiny, ktorej jazyk sa síce voľakedy dávno pokúšalo učiť, avšak v súčasnosti z neho ovláda len bonjour, merci a fromage (čo sa tiež ukázalo ako nie celkom zbytočné). Však dohovoriť sa po anglicky už dnes nie je až taký problém. Trt makový!

Vajce v snahe prestavať svoj život od základov a spoznať nepoznané dovandrovalo do miniatúrnej dedinky v krajine zvanej Francúzsko. „A hľa! Ako je tu pekne," pomyslelo si: „tu si budem v mieri nažívať, pojašenosti vystrájať nebudem." Prvý týždeň trávilo obdivovaním utešených malých domčekov obrastených brečtanom. Druhý týždeň mu imponovali upravené parky so štíhlymi stromami a skupinkami postarších džentlmenov s fúzikmi a baretmi hrajúce petang. Tretí týždeň sa zase nevedelo nabažiť jedla, foie gras zhltlo ako nič (aj napriek svojmu sklonu k vegetariánstvu) a sláviek, kreviet, ustríc aspoň za pol Stredozemného mora, syry také i onaké, niektoré už takmer chodili. Štvrtý týždeň mu začala liezť na nervy tá nekonečná rovina. Piaty týždeň pocit osamelosti kulminoval, vajce šlo samé do krčmy a vypilo tri malé pivá. Potom sa mu dobre spalo. Šiesty týždeň sa prvýkrát stretlo s francúzskou byrokraciou a bolo prekvapené, že vlastne žiadnu nenašlo. Bez akejkoľvek pečiatky, úradného tlačiva typu X0Z a troch notársky overených osvedčení a presvedčení prešlo troma úradnými inštitúciami, kde sa mu každý predstavil krstným menom a na konci ho zapísali do jazykového kurzu, ktorý bol navyše gratuit- zadarmo! Keď sa k tomu ešte pridala aj knižnica a jedna cesta autobusom (no predstavte si, že akurát jeho lístok sa nie a nie označiť, ale šofér, teda vlastne šoférka, ho len tak s úsmevom poslala sadnúť si, že veď nič sa nedeje) naše vajce, ako každé správne vajce slovenského pôvodu, krochkalo blahom. Siedmy až dvanásty týždeň sa vajce snažilo zžiť s prostredím (už mu liezlo na nervy ako mu neskutočne chýba aj dohováranie mamky kvočky, aby si upratalo svoju izbu). To, že sa tak už stalo si uvedomilo, keď kura s ryžou zajedlo bagetou a zapilo burgunským. Avšak teraz už vajce cíti, že má dosť. Všetka tá kultivovanosť, vynikajúce jedlo, nádherné prostredie je síce duchu, telu aj oku lahodiace, ale smrad rodného kurína to nenahradí.

A tak si vajce kúpilo kalendár a škrtá ostošesť. Už len 40 dní a dovandruje späť na rodnú hrudu. Namiesto kohúta na víne si dá bryndzové halušky od mamky kvočky a zapije ich tou najlepšou gabčíkovskou vodou miesto Evianu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?